Half-Ironman Bátovce 2010

Bátovce sú malá obec v Levickom okrese, kde sa uskutočňuje každoročne závod Half-Ironman alebo ak chcete triatlon na strednú vzdialenosť. 

Propozície na tento závod sú nasledovné:

1,9km plávanie - 2 okruhy v jazere

90km cyklistika - 3 okruhy cez Bátovce-Bohunice-Uhliská-Pukanec-Devičany-Bátovce

21km beh - 4 okruhy

Máme tu 17.júl a ja trénujem s Iron Teamom necelé 3 mesiace. Do dnešného dňa som absolvoval za tím len 1 závod v Dvoroch nad Žitavou. Bol to Hobby Triatlon o dĺžke - 0,35 - 12 -2,5km. Skončil som na 19. mieste s celkových 33 pretekárov čo som bol celkom prekvapený. 

No ale Bátovce to je úplne iná kategória. Je to už naozajstný pretek, žiaden hobby alebo microtriatlon. Samotný anglický názov IRONMAN pôsobí na mňa až magicky, vzbudzuje vo mne veľký rešpekt a aj keď sú Bátovce "iba" HALF teda polovičný IRONMAN neuberá mu to nič na jeho sile.

Tréner Peťo zahlásil, že sa na tomto preteku zúčastním a na štart sa postavím v štafete. Štandardne štafety na triatlone pozostávajú z 3 pretekárov z ktorých každý ide jednu disciplínu. Naša štafeta nakoniec pozostávala len z dvoch členov -  malého Maťa a mňa. Malý Maťo v skutočnosti malý nie je, ale pri dvoch ďalších Maťoch v tíme, ktorí majú nad 180cm pri oslovení "malý Maťo" hneď všetci vieme o koho sa jedná)

Cestou do Bátoviec začíname s taktickou prípravou. Musíme si rozdeliť trať. Po dohode sme dospeli k záveru, že najlepšie bude trať rozdeliť nasledovne:

Prvý z dvoch okruhov v jazere pôjdem ja a do druhého skočí Maťo. Kým druhé kolo môj súpútnik dopláva ja sa zatiaľ pripravím na prvé kolo cyklistiky. Tá ma však 3 kolá čo znamená, že jeden z nás bude musieť absolvovať kolá dve. Chcel som si to skúsiť a tak som dal  na biku prvé a tretie kolo. Na záver nás čakala 21km trať behu. Bola rozdelená na 4 kolá čo nám umožnilo striedať sa po 5km.
Vzhľadom k tomu, že bolo v tento deň na slnku až 41 stupňov Celzia všetci pretekári boli radi keď prišli do cieľa. Nám s Maťom to trvalo 6:01:48 (6hodín:1minútu:48sekúnd). Strata na víťaza bola 1:32:10, ale to nás vôbec netrápilo. Našim cieľom bolo závod dokončiť a to sa nám podarilo. 

Bátovce v  roku 2011 by som chcel absolvovať celé sám. Sú hlavným bodom celej sezóny a ďalší krok ku vysnívanému IRONMAN-u

Vzhľadom k tomu že tento článok píšem 6 mesiacov po závode, nezachytil som v ňom konkrétne pocity a prežívanie nakoľko si to už tak živo nepamätám.

Malý Maťo vybieha z jazera po odplávanom 2.kole

Predávanie chipu a hor sa na prvé kolo cyklistiky

3 farebné šnúrky na krku - posledné kolo behu

Zaslúžené občerstvenie po preteku

Od Čunova Po Čunovo

Opäť je tu august avšak píše sa rok 2010 a ja sa staviam na trať Čunovského triatlonu. Čo všetko sa za ten rok udialo v mojom športovom živote skúsim opísať v nasledujúcich riadkoch.

Po svojom prvom absolvovanom triatlone som ostal natoľko očarený týmto krásnym športom, že som sa rozhodol venovať sa mu intenzívnejšie. 

Plávanie som mal absolútne katastrofálne takže hneď mi bolo jasné že bez odbornej pomoci to nepôjde a po pár dňoch  som už navštevoval kurz plávania pre začiatočníkov. Chcelo to kus pokory aby som si priznal, že plávať neviem a že budem v bazéne trénovať s malými deťmi. Nakoniec to nebolo také tragické a na kurze bolo aj  pár podobných plávania chtivých dospelákov. Kurz som mal 1x týždenne a pomaličky som začal robiť pokroky. Moc mi však nevyhovovalo na tomto kurze to, že sme sa učili plávať všetky 4 štýly. Chcel som sa sústrediť hlavne na kraul. A tak som po 2 kurzoch už  na ten tretí nenastúpil.

Čo sa týka biku tak ten som využíval hlavne ako dopravný prostriedok, to bol celý tréning. Z domu do práce a naspäť. Stále na horskom biku....ale už som poškuloval po nejakom cesťáku, veď predsa keď chcem robiť triatlon potrebujem poriadny cestný bicykel.

Beh. Tomu som sa venoval naj-intenzívnejšie. Kúpil som si sporttester a na základe nejakých článkov z webu si zostavil tréning, ktorý som viac či menej dodržiaval. Cez zimu som sa prihlásil na NIKE tréningy ktoré boli v hale Elán, chodil som po všetkých možných závodoch a behával s rôznymi kamarátmi.

Všetko sa ale zmenil na jar 2010 keď som napísal mail na stránku jedného triatlonového klubu s tým, že by som rád trénoval v nejak parte triatlon. Samozrejme som spomenul, že som začiatočník. Odpovede som sa dočkal po pár dňoch. Chalan (NASA) mi dal kontakt na trénera s tým, že sa mu mám ozvať a dohodnúť sa s ním.

Slovo dalo slovo a od mája 2010 som sa stal platným členom party s príznačným triatlonovým názvom IRON TEAM. V lete som stihol absolvovať 3 krátke triatlony a postavil som sa aj na štart Half Ironmana v Bátovciach avšak len v štafete so spolubojovníkom Iron Maťom. Po 6 hodinách sme úspešne preťali cieľovú pásku a bolo rozhodnuté o naj bližšom mojom stupienku k méte s názvom IRONMAN a to absolvovať v lete 2011 v spomínaných Bátovciach Half Ironman sám za seba. 

A dostali sme znovu k mesiacu august a spomínanému Čunovskému triatlonu pre všetkých. Tento raz som sa postavil na štart na rozdiel od predchádzajúceho roku na tú najdlhšiu trať. O tom ako to celé prebiehalo napíšem v samostatnom článku. 

Ako to celé začalo...

Tento článok som napísal v auguste 2009  

August je vo svojej druhej polovici a po tom co som predal auto (financna kriza je v plnom prude) a zacal jazdit na biku (cca od jula) telo vyzadovalo zmenu, ale to hlava este nevedela :-)

Ako sa hovori vsetko zle je na nieco dobre...ale podme na to pekne po poriadku...

Kacer uz beha a kedze sme skoro v dennom kontakte ucinky behu pozorujem okamzite.

Sedim si medzi kamaratmi a ked prisiel Ego spytal som sa ho polozartom - poloneviemako, ze ci by mi nedal rady ohladne behu. V tej chvily to bola moja impulzivna reakcia, ktora nebola zalozena na ziadnom realnom zaklade ci chuti stat sa bezcom.

Ako tak Ego s obdivom spustil a Kacer sediaci vedla mna kontroval svojimi pocitmi bolo rozhodnute...ZAJTRA idem behat.

Prisiel som domov a niecelkom isty svojim rozhodnutim som zacal hladat svoje stare elastaky a nejake tenisky ktore by moje ubohe nozky potiahli prvych par metrov ku zmene.

Kedze som mal 105kg (175cm) necakal som od seba ziadne velke vysledky a tak vsetko co urobim ma moze len potesit...

Rano zvoni Kaci nech zbehnem dole ze ideme na hradzu...obul som sa obliekol svoj

cierny trikot a v pocitoch black mamby som sa rutil k autu.

Prvy den som zvladol zhruba 20minut ale fucal som neskutocne, nasledoval den druhy, treti a pomaly ma beh zacal tahat do svojich hlbin. Studujem vsetko co sa behu tyka na nete nasiel stranky ako behej.com, runningworld.com, beh.sk, bezeckaskola.cz a hltal informacie co to dalo. Presiel tyzden a ja som sa docital o nutnosti spravnych a kvalitnych tenisiek, zasiel som do specializovaneho shopu a po preskenovani svojich chodidiel a naslednom otestovani doporucenej obuvy na bezeckom pase som si odnasal domov svoje prve bezecke tenisky ASISC Gel Foundation 8 a ktomu mi pan este pribalil lahku bundicku Mizuno so sympatickou 50% zlavou, este nejaky ten hydratacny napoj a klbovu vyzivu, igelitku doplnil letakom na "triatlon pre vsetkych".

Samozrejme doma ma ziaden obdiv necakal skor opacna reakcia mojej drahej polovicky vraj naco su mi specialne tenisky na behanie ked som bol behat 3x. Moje vysvetlovanie ze zdravie je prvorade a ze na moju vahu potrebujem kvalitne odpruzene tenisky nepadli na urodnu podu...este ze cas lieci vsetky rany a o par dni uz bola zase doma uzmierena atmosfera, dobre teda nie nastalo, ale az kym som si zase nekupil nieco na obohatenie mojej vybavy :-)

Teraz sa este vratim k tomu letaku na triatlon...konal sa cez vikend a ked som si precital propozicie : 250m plavanie, 8km bike a 2km beh tak si vravim, ze to skusim. Ved plavat viem (ked som chodil na ZS tak som absolvoval kurz plavania) tych 250m musim zaplavat aj keby co bolo, na biku jazdim uz cez mesiac a beham tyzden, 2kilaky by som teda nejak mohol odbehnut.

Obvolal som par znamych ci sa niekto neprida, ale vsetci pozerali na mna ako keby som padol z mesiaca. Jeden nema bike, druhy nevie plavat, treti ze vraj je to slaba trat pre deti a radsej bude pozerat TV :-) nakoniec nesiel nikto a tak som sa cez net zaregistroval sam.

Prisla sobota den pretekov a ja cely nabudeny pozeram rano z okna, vonku prsi ale na webe nieje nic o zruseni pretekov, dokonca sa tam priam pisalo ze sa ide za kazdeho pocasia ved triatlon je outdoorovy sport. Zbalil som si potrebne saky paky a vidal sa do Cunova kde sa pretek odohraval. Ako som sa blizil bolo mi divne ze nikoho po ceste nestretavam a na mieste bolo par ludi ktori sa snazili zachranit posledne zbytky stanov ktore nocna vichrica nemilosrdne rozmetala po celom okoli.

Trosku nasraty a v depke som sa otocil a zamieril domov, ale este som sa stavil na hradzy a odbehol si svojich 20minut. Doma som sa docital ze preteky museli na zaklade pocasia prehodit na iny datum. Ten datum bol hned na dalsi den teda nedela.

Nalada sa mi vylepsila.

Nedela...prichadzam na registraciu v znacnom prestihu, dostavam svoj balicek s cislom 060, ako vytahujem cislo z igelitky prepadnema zvlastny pocit....Moje prve startovne cislo, moje prve preteky...vobec som nevedel co mam ocakavat a zmocnoval sa ma pocit tremy, take to zvlastne mravencenie v bruchu.

Dal som sa do reci s dvomi chlapcami ktori tak isto mali horske biky a tak isto ako ja boli skusit triatlon po prvy krat. To ma trosku ukludnilo, ze tam nebudem najstarsi a jediny divny s horskym bikom.

Pomaly sme sa premiestnili do depa a po pouceni sme sa vidali na prvu cast a tou bolo 250m v dunaji...ked som z brehu uvidel bojky okolo ktorych sa ma plavat tak som dostal strach ze to nemozem uplavat, ze to v ziadnom pripade nemoze byt 250m. Zaznel vystrel a ja som skocil do vody, spravil som asi zo desat kraulovych zaberov a konec, nevedel som sa nadychnut, zacal som teda prsia, blizil som sa k prvej bojke a zistujem, ze som na konci startove pola. pri druhej bojky som uz bol jasne posledny, "nevadi" vravim si a snazim sa ukludnit, "ved hlavne ze prekonam sa seba a svoju lenivost, lepsie akoby som mal sediet pred telkou"

Otocka a spat na breh, o chvilu sa pri mne objavil pan na lodke a pytal sa ma ci nepotrebujem pomoc, z hrdostou som odmietol, ale v duchu som si prial aby sa odomna moc nevzdaloval....posledne metre boli naozaj tazke, ked som vychazdal z vody a predstavil si, ze mam pred sebou este 2/3 zavodu fuuu nebolo mi vsetko jedno.

Dotmolil som sa do depa, obliekol si dres, obul tenisky a vydal sa na trat....Bike mi celkom isiel, aj som dokonca asi 4 spolutrpitelov predbehol dal som si posilnujuci gel a slapal co to dalo a snazil sa rozdychat plavecku cast. V cielovej rovinke som skoro zrazil nejaku civilistku ktora sa mi priplietla do cesty...som v depe a odkladam bike, niesom posledny a to ma celkom tesi, pocit ze som par ludi aj predbehol ma posilnil....pri vybehu z depa bola obcerstvovacka zobral som si pohar s iontakom a zistil ze sa neviem napit zaroven s behom a tak som sa cely oblial a nasraty som zahodil poharik na zem. po 200 metroch som vsak presiel do chodze s pocitom ze umieram...popri trati bolo par ludi ktori ma zacali povzdbudzovat a tak som sa zatal a zacal opat robit pohyb ktory sa mal aspon podobat na beh...o par metrov sa mi zdalo ze mam uvolnenu tenisku a tak som si ju chcel previazat, v tom sa mi zauzlovala snurka a minutu som stravil rozvezovanim. Opat ma dvaja sutaziaci ktorych som predbehol na biku zdolali, bezim dalej a pri otocke ma predbehli zvysny dvaja...

Uz len par metrov a je to za mnou....vbehnem do ciela, dostavam na krk medailu a zalial ma neuveritelny pocit stastia, ze som to dokazal...a povedal si, ze zacnem pravidelne behat, bicyklovat a plavat a buduci rok skusim znova. A tak to vsetko zacalo..