Včera na rannom tréningu s Iron Team-om sme dali bežecký polmaratón. Bol to len môj druhý polmaratón v živote s ročným rozostupom a tak to aj skončilo. Bežal som sám nakoľko tím 3 (v IT máme 3 skupiny podľa výkonnosti) sa predvídavo na náročný tréning nedostavil a mne neostávalo nič iné len hájiť česť trojky samému. Asi po kilometri som odpadol od skupinky 1 a 2 a pri sledovaní svojej TF som si išiel svoje tempo. Taktika bola bežať na nízkych tepoch čo som v podstate po celý čas dodržal. Horší bol však boj s hlavou, ktorá moje prekonávanie nechápala a snažila sa ma odvolať z trate. Keď som sa konečne dostal na obrátku v čase 1:10 hlava sa uvoľnila a už som sa sústredil len na to že musím prísť k autu. Telefón som nemal takže privolať záchranku som nemohol a tak mi nič iné ani nezostávalo. Po 2 hodinách a 25 minútach som sa dostal opäť na miesto štartu. Čas som mal síce horší o 22 minút ako keď som bežal minulý rok ČSOB, ale vzhľadom na to že som dodržiaval prikázanú TF sa nedalo bežať rýchlejšie.
Nohy som mal celý deň ako z kameňa a tak som večer zľahka vystrečoval čo sa dnes ukázalo ako správny krok lebo nohy už tak neboleli a to mi tiež pomohlo sa rozhýbať k tomu aby som sa vybral konečne prvý krát tento rok na bicykel.
Žiadny spinner, ale regulérny cesťák.
Iphone ukazoval 15 stupňov a "real feel" 12 stupňov. Rýchlosť vetra však iphone neukazuje čo je škoda lebo to v dnešnom prípade zmenilo môj pôvodný plán tréningu z ľahkého vytočenia, na jazdu s vetrom o preteky. Jediná výhoda ťažkotonážnych jazdcov je práve v tom, že v prípade silného nárazového vetra nás neodfúkne do jarku. Na kole som nesedel pár mesiacov a moje pozadie to dalo jasne najavo. Už som aj zabudol aké tvrdé je sedlo cestného bicykla. Po necelej hodinke som sa vrátil domov aj napriek nie práve príjemnému vetru v dobrej nálade a utvrdení v tom, že bike je moja najobľúbenejšia triatlonová disciplína.
Ešte pár foto z dnešnej regeneračnej jazdy...
 | |
| Záver podvečernej jazdy bol romantický |
