GOLDSPRINT

21.apríla sa v DK Dunaj uskutočnila akcia pod názvom CYKLOKUCHYŇA. Okrem toho, že si na tejto akcii mohli záujemcovia kúpiť ojazdené staré bicykle tu boj aj dôvod kvôli ktorému som sa na akciu vybral ja. Ten dôvod bol veľmi jednoduchý a to preteky na stacionárnych bicykloch, teda aspoň takto som to dostal odprezentované. To som ešte netušil skutočnosť, že za akciou stoja Maďarský fixkári z Royal Fixi Clubu a doniesli profi GOLDSPRINT výbavu. 

O čom ten GOLDSPRINT je? 

Ide v podstate o veľmi jednoduchý spôsob porovnávania si svojej výkonnosti nielen medzi trénovanými športovcami, ale aj medzi širokou verejnosťou. Závod sa koná na dvoch bikoch s rovnakým pevným prevodom (furtšlap) upevnených na tréningových valcoch. Aby zvládli túto disciplínu naozaj všetci predná časť bicykla je napevno upevnená aby bike z valcov nespadol. Preteky prebiehajú na vzdialenosť 500m. Kto má najlepší čas ten vyhráva. 

Pravidlá sú len dve:

1, Neprestať šliapať (kedže je to pevný prevod pri pokuse prestať vás vyhodí zo sedla)

2, Nevstávať zo sedla

Závod je o to zaujímavejší, že sa odohráva v klube kde je DJ, ktorý vypeckuje poriadne muziku a moderátor hučí do mikrofónu povzbudzujúce pokriky ktoré ešte umocňujú burácajúci okolostojaci diváci. (Teda aspoň v zahraničí u nás tých divákov zatiaľ veľa nebolo)

Ja som sa zúčastnil na takejto akcii po prvý raz a na moje počudovanie som skončil na 4.mieste. Možno by som skončil aj lepšie, keď som odchádzal bol som na priečke druhej, ale vzhľadom k tomu že bolo veľa hodín a mal som so sebou aj syna museli sme ísť domov.

Nič to však nemení na tom, že zážitok to bol naozaj skvelý a rád by som sa chcel poďakovať organizátorom za super akciu. Len tak ďalej.

My Fixie

Dielo dokonané!

Po tom čom som si koncom februára zaobstaral rám na postavenie Fixed Gear bicykla a spravil predbežný návrh, začal sa kolotoč zháňania dielov.

Veľká vďaka patrí Matejovi Žoldošovy, ktorý si pri svojich pravidelných návštevách Viedne vždy spravil čas na prikúpenie potrebného "železa" pre môj bike.

Momentálne bike vyzerá nasledovne:

Frame & Fork: FAVORIT 1977

Wheelset: CHARGE DISH WHEELSET 700c

Crankset: BLB Pista Vera

Handlebar: BLB Track Bar

Headset: CAMPAGNOLO

Saddle: BROOKS Swift Titanium

Stem: No Name

Seatpost: No Name

Pedals: MKS Sylvan Track

ToeClips: MKS Single

Tyre Front: MICHELIN 700x23c

Tyre Rear: LONGUS 700x28c

Detaily ešte vychytávam jazdením. Momentálne uvažujem o hnedej BROOKS omotávke vzhľadom k tomu, že pri dlhšej jazde dostávajú ruky celkom zabrať.

CSOB BRATISLAVA POLMARATÓN 2011

Rok sa stretol s rokom a ja som sa postavil opäť na štart ČSOB polmaratónu. Po tom čo som si ho odbehol dva týždne dozadu na tréningu nemal som moc veľkú chuť sa postaviť na štart. Pôvodne som ani neplánoval štartovať, ale nakoľko na jednom z tréningov prebehla klasická hecovačka typu "Neblázni to musíš dať, je to otvorenie sezóny, na čo si celú zimu makal" ma donútili sa prinajmenšom zamyslieť či predsa to len neskúsiť. Do toho mi Bejka ponúkla štartovné za jej kamaráta, ktorý sa nemohol zúčastniť a tak už nebolo cesty späť.

Pocity z minulého roka si pamätám veľmi živo. Bol to môj prvý dlhší beh. 90% tréningu som venoval len behu a tak som sa cítil absolútne v pohode. Prežíval som vzrušenie z magickej hranice 21km, ktorú som do vtedy nikdy nezabehol, tešil som sa z masy ľudí okolo mňa a hlavne z prekonania samého seba.

Tento rok to bolo presne naopak. Necítil som sa na to aby som prekonal svoj minuloročný čas vzhľadom k tomu že pred dvomi týždňami som na tréningu fakt nemal svoj deň a prepadla ma bežecká depresia.

Ale poďme k závodu. 

Na štarte stála väčšina Iron Teamu vrátane mňa hneď pri čiare za Keňanmi. Po výstrele som sa držal Beatky. Predstava bola, že pobežím s ňou a potiahne ma. Prvé 2km boli super...cítil som sa v pohode. Problémy, ale nastali už za novým mostom zhruba niekde pri Citroene kde som dostal pocit nevládnosti, ktorý vychádzal z mojej hlavy. Pustil som sa Bei a spomalil som. V hlave som si to odôvodnil športovým lekárom, ktorý povedal, že ak sa chcem zúčastniť tak len tréningovo. Dobrá zámienka pre moje spochybnenie sa a tak som si až do 11km len cupkal. Počas týchto kilometrov som rozmýšľal nad tým prečo to vlastne robím, či mi stojí zato sa takto týrať a podobné nezmysly.

Prišiel 11km a na ňom stál coach na korčuliach. S úsmevom som mu zakýval. Nasledovala spŕška nadávok a poznámok o tom že sa flákam a že som sa ani nespotil. Vzhľadom k tomu, že na trati som z nášho teamu bol posledný zobral ma Peťo do parády. Išiel vedľa mňa na korčuliach a dobre mierenými poznámkami ma poháňal dopredu. Moje tempo sa odrazu výrazne zrýchlilo. Hlava prestala pracovať. Jediné čo som vnímal bol coachov hlas. Výrazne mi zdvihol klesnuté sebavedomie keď po pár kilometroch som zistil, že viem bežať aj rýchlejšie bez väčších problémov. Dostal som sa do správneho rytmu a kiláky celkom rýchlo ubiehali. Doprovod mi skončil na 18km kde už coach nemohol na korčuliach a tak posledné rady smerovali na "slečnu v ružovom" ktorej som sa mal držať až do cieľa. Posledné kilometre mi prišli neskutočne dlhé najmä výbeh po námestí SNP. Opäť ma začala prepadať depka, ale vzhľadom k tomu že som mal pred sebou len posledné 2km nedovolil som jej ovplyvniť môj výkon a naopak chcel som jej dokázať, že ma nezlomí a tak som 500m pred cieľom predbehol "slečnu v ružovom" a zafrajeroval pred oboma skvelým finišom.

Čas som si síce nezlepšil ("vďaka 7km vo výkluse"), ale pocit z  prekonania mal taktiež sladkú príchuť. No vlastne slanú kedže kryštáliky soli som mal po celom tele.

Zaujímavý dosial nepoznaný stav pre mňa nastal ešte doma po závode, keď som dostal horúčku a nevedel som sa pohnúť z postele. Prebral som sa až nasledujúci deň. Beriem to ako dôkaz, že do druhej polovice trati som dal naozaj maximum.

Na záver by som sa chcel poďakovať caochovy Peťovi za podporu a taktiež "slečne v ružovom" ktorej trikot na mňa pôsobil ako červená farba na býka.