V sezóne 2011 kamaráti z Triaxx-u spravili pre nás triatlonových hobíkov seriál závodov pod názvom Triaxx Cup. V pohári je 6 závodov - Senec, Dvory nad Žitavou, Bátovce, Ďanová, Žilina a na záver Bratislava. Vzdialenosti sú od mikro (0,35-10-2,5) cez šprint (0,75-20-5), olympijský (1,5-40-10) až po half-ironman (1,9-90-21,1)
V tejto chvíli mám za sebou úspešne 3 preteky a podrobnejšie sa budem venovať tomu najdlhšiemu preteku, ktorý bol v Bátovciach pod oficiálnym názvom SLOVAKMAN 113. Vzdialenosť na tejto trati je presná polovica môjho vysnívaného cieľu ktorým je IRONMAN.
V Bátovciach som bol aj minulý rok a trať som zdolával s "malým" Maťom v štafete čo mi dávalo mierne uspokojenie že trať poznám. Na tréningoch kde sa už mesiac pred pretekom začína hecovanie mal som tým pádom výhodu pred tými ktorí nevedeli do čoho idú.
Najväčšiu obavu som mal z kŕčov a tak som nenechal nič na náhodu a poctivo sa začal pripravovať. Tri dni pred závodom som začal dodržiavať poriadne pitný režim, nasadil som tabletky ANTI CRAMP, každý deň 5ks a prikúpil som ešte MAGNES LIFE, ktorý sa dáva až pri výkone v čase kedy začínajú kŕče. Dnes môžem povedať, že som to zvládol na 100% a žiaden kŕč som počas preteku nedostal.
Prišiel deň B a celý tím sme vyrazili smer Bátovce. V aute už panovala dobrá náladička, doberačky a hecovačky boli samozrejmosťou. Prišli sme s veľkým predstihom aby sme mali kľud na registráciu a prípravu pred závodom. Po vyzdvihnutí štartovného balíčka s čislom 75 som si išiel prejsť na biku trať po ktorej pobežíme, následne som otestoval pár zábermi aj vodu v jazere, namiešal ionťák, zbalil 2 žemle, tyčinku a gel. Rozhodol som sa, že na bike si zoberiem aj cyklistický dres do ktorého sa mi zmestí pumpa aj občerstvenie. Už len natrieť krém na opaľovanie a môžeme začať.
 |
| Nervozitka pred |
5, 4, 3, 2, 1 - Štart
Už nie je cesta späť, dávam prvé zábery kraulom, pri prvej bójke sa oddelia plavci od tých čo sa snažia plávať a hneď je viacej miesta v jazere. Prvé metre sú obvykle najdrsnejšie, tentokrát som obišiel len s jedným lakťom na temeno. Po celý čas jedným okom sledujem kde sa nachádza záchranný čln pre prípad, že by som dostal kŕč. Od poslednej bójky po výbeh z vody to bolo nekonečne dlho, nasledovalo druhé kolečko pri výbehu som sa v duchu prežehnal a šup ho znova do vody na ďalších 950m. Už som občas vystriedal kraul za prsia a o chvíľu sa blížil koniec plaveckej časti. Tešilo ma, že som mal stále na dohľad dvoch tímových kolegov "malého" Maťa a Nasu. Zatiaľ v každom závode tejto sezóny sme sa všetci traja stretli v prvom depe čo svedčí o našom vyrovnanom výkone pri plávaní.
Čas po plávaní 42:55
 |
| Hor sa do druhého kola |
Depo prebehlo bez problémov, obul som tretry, nahodil cyklo dres so žemľami, helma, okuliare a šup na bicykel. Táto časť závodu má 3 kolečká po 30km. Prvé kolo bolo celkom v pohode, priemerka 29kmh a zjedená 1 žemľa s lekvárom, spokojne som sa vydal do druhého kola, to sa mi išlo ešte lepšie ako kolo prvé, zjedol som energetickú tyčinku a šliapal čo to dalo. Asi až moc kedže som prišiel do tretieho kola a tam som úplne vyhorel. Trať v Bátovciach je kopcovitá. 13km stále do kopca a potom sa to strieda hore-dole. Tu sa potvrdilo, že ťahať 95kg do kopcov nie je žiadna balada. Čas strávený na biku 3:23
 |
| Vyrážam na bike |
Druhé depo tak isto bezproblémové, helmu nahradila šiltovka a tretry bežecké tenisky. Posledný úsek 21km beh...4 kolá. Prvé som bežal celé, na trati bolo ešte dosť pretekárov a ja som si stále opakoval vetu malého Maťa "Treba si ten závod užívať". S úsmevom na tvári a s istotou že závod dokončím som si pobehoval. Pri druhom kole už ten beh nešiel tak zľahka a tak som zvolil tzv. fartlek kde som striedal beh s chôdzou v minútových intervaloch. Týmto spôsobom som absolvoval aj zvyšné kolá. Pri poslednom už na trati nebol takmer nikto. Mne to však vôbec nevadilo bol som spokojný s tým že závod dokončím. Malé potešenie mi ešte spravilo to že som predbehol Coacha, ktorý ostal verný štýlu z minulého roka.
Malé sklamanie pre mňa bolo, že pri dobehu do cieľa tam už nikto nebol okrem pár ľudí ktorí merali čas, alebo fotili. Zabil ma aj pán ktorý mi vraví pár metrov pred cieľom aby som pridal, že už chcú zavrieť a to pritom som mal ešte hodinu do limitu. Nemôžem asi pozerať toľko tých Ironmanov z Havaja, kde ľudia povzbudzujú aj tých čo dobehnú za 17hodín :-)
Hlavný vrchol tohtoročnej sezóny je teda splnený, ale pochopil som jednu vec. Ak chcem zvládnuť Ironmana budem musieť ešte čo to potrénovať :-)
