Na pol ceste: Slovakman 113

V sezóne 2011 kamaráti z Triaxx-u spravili pre nás triatlonových hobíkov seriál závodov pod názvom Triaxx Cup. V pohári je 6 závodov - Senec, Dvory nad Žitavou, Bátovce, Ďanová, Žilina a na záver Bratislava. Vzdialenosti sú od mikro (0,35-10-2,5) cez šprint (0,75-20-5), olympijský (1,5-40-10) až po half-ironman (1,9-90-21,1)

V tejto chvíli mám za sebou úspešne 3 preteky a podrobnejšie sa budem venovať tomu najdlhšiemu preteku, ktorý bol v Bátovciach pod oficiálnym názvom SLOVAKMAN 113. Vzdialenosť na tejto trati je presná polovica môjho vysnívaného cieľu ktorým je IRONMAN.

V Bátovciach som bol aj minulý rok a trať som zdolával s "malým" Maťom v štafete čo mi dávalo mierne uspokojenie že trať poznám. Na tréningoch kde sa už mesiac pred pretekom začína hecovanie mal som tým pádom výhodu pred tými ktorí nevedeli do čoho idú.

Najväčšiu obavu som mal z kŕčov a tak som nenechal nič na náhodu a poctivo sa začal pripravovať. Tri dni pred závodom som začal dodržiavať poriadne pitný režim, nasadil som tabletky ANTI CRAMP, každý deň 5ks a prikúpil som ešte MAGNES LIFE, ktorý sa dáva až pri výkone v čase kedy začínajú kŕče. Dnes môžem povedať, že som to zvládol na 100% a žiaden kŕč som počas preteku nedostal.

Prišiel deň B a celý tím sme vyrazili smer Bátovce. V aute už panovala dobrá náladička, doberačky a hecovačky boli samozrejmosťou. Prišli sme s veľkým predstihom aby sme mali kľud na registráciu a prípravu pred závodom. Po vyzdvihnutí štartovného balíčka s čislom 75 som si išiel prejsť na biku trať po ktorej pobežíme, následne som otestoval pár zábermi aj vodu v jazere, namiešal ionťák, zbalil 2 žemle, tyčinku a gel. Rozhodol som sa, že na bike si zoberiem aj cyklistický dres do ktorého sa mi zmestí pumpa aj občerstvenie. Už len natrieť krém na opaľovanie a môžeme začať.

Nervozitka pred

 

5, 4, 3, 2, 1 - Štart

Už nie je cesta späť, dávam prvé zábery kraulom, pri prvej bójke sa oddelia plavci od tých čo sa snažia plávať a hneď je viacej miesta v jazere. Prvé metre sú obvykle najdrsnejšie, tentokrát som obišiel len s jedným lakťom na temeno. Po celý čas jedným okom sledujem kde sa nachádza záchranný čln pre prípad, že by som dostal kŕč. Od poslednej bójky po výbeh z vody to bolo nekonečne dlho, nasledovalo druhé kolečko pri výbehu som sa v duchu prežehnal a šup ho znova do vody na ďalších 950m. Už som občas vystriedal kraul za prsia a o chvíľu sa blížil koniec plaveckej časti. Tešilo ma, že som mal stále na dohľad dvoch tímových kolegov "malého" Maťa a Nasu. Zatiaľ v každom závode tejto sezóny sme sa všetci traja stretli v prvom depe čo svedčí o našom vyrovnanom výkone pri plávaní.

Čas po plávaní 42:55

Hor sa do druhého kola

Depo prebehlo bez problémov, obul som tretry, nahodil cyklo dres so žemľami, helma, okuliare a šup na bicykel. Táto časť závodu má 3 kolečká po 30km. Prvé kolo bolo celkom v pohode, priemerka 29kmh a zjedená 1 žemľa s lekvárom, spokojne som sa vydal do druhého kola, to sa mi išlo ešte lepšie ako kolo prvé, zjedol som energetickú tyčinku a šliapal čo to dalo. Asi až moc kedže som prišiel do tretieho kola a tam som úplne vyhorel. Trať v Bátovciach je kopcovitá. 13km stále do kopca a potom sa to strieda hore-dole. Tu sa potvrdilo, že ťahať 95kg do kopcov nie je žiadna balada. Čas strávený na biku 3:23

Vyrážam na bike

Druhé depo tak isto bezproblémové, helmu nahradila šiltovka a tretry bežecké tenisky. Posledný úsek 21km beh...4 kolá. Prvé som bežal celé, na trati bolo ešte dosť pretekárov a ja som si stále opakoval vetu malého Maťa "Treba si ten závod užívať". S úsmevom na tvári a s istotou že závod dokončím som si pobehoval. Pri druhom kole už ten beh nešiel tak zľahka a tak som zvolil tzv. fartlek kde som striedal beh s chôdzou v minútových intervaloch. Týmto spôsobom som absolvoval aj zvyšné kolá. Pri poslednom už na trati nebol takmer nikto. Mne to však vôbec nevadilo bol som spokojný s tým že závod dokončím. Malé potešenie mi ešte spravilo to že som predbehol Coacha, ktorý ostal verný štýlu z minulého roka.

Malé sklamanie pre mňa bolo, že pri dobehu do cieľa tam už nikto nebol okrem pár ľudí ktorí merali čas, alebo fotili. Zabil ma aj pán ktorý mi vraví pár metrov pred cieľom aby som pridal, že už chcú zavrieť a to pritom som mal ešte hodinu do limitu. Nemôžem asi pozerať toľko tých Ironmanov z Havaja, kde ľudia povzbudzujú aj tých čo dobehnú za 17hodín :-)

Hlavný vrchol tohtoročnej sezóny je teda splnený, ale pochopil som jednu vec. Ak chcem zvládnuť Ironmana budem musieť ešte čo to potrénovať :-)

GOLDSPRINT

21.apríla sa v DK Dunaj uskutočnila akcia pod názvom CYKLOKUCHYŇA. Okrem toho, že si na tejto akcii mohli záujemcovia kúpiť ojazdené staré bicykle tu boj aj dôvod kvôli ktorému som sa na akciu vybral ja. Ten dôvod bol veľmi jednoduchý a to preteky na stacionárnych bicykloch, teda aspoň takto som to dostal odprezentované. To som ešte netušil skutočnosť, že za akciou stoja Maďarský fixkári z Royal Fixi Clubu a doniesli profi GOLDSPRINT výbavu. 

O čom ten GOLDSPRINT je? 

Ide v podstate o veľmi jednoduchý spôsob porovnávania si svojej výkonnosti nielen medzi trénovanými športovcami, ale aj medzi širokou verejnosťou. Závod sa koná na dvoch bikoch s rovnakým pevným prevodom (furtšlap) upevnených na tréningových valcoch. Aby zvládli túto disciplínu naozaj všetci predná časť bicykla je napevno upevnená aby bike z valcov nespadol. Preteky prebiehajú na vzdialenosť 500m. Kto má najlepší čas ten vyhráva. 

Pravidlá sú len dve:

1, Neprestať šliapať (kedže je to pevný prevod pri pokuse prestať vás vyhodí zo sedla)

2, Nevstávať zo sedla

Závod je o to zaujímavejší, že sa odohráva v klube kde je DJ, ktorý vypeckuje poriadne muziku a moderátor hučí do mikrofónu povzbudzujúce pokriky ktoré ešte umocňujú burácajúci okolostojaci diváci. (Teda aspoň v zahraničí u nás tých divákov zatiaľ veľa nebolo)

Ja som sa zúčastnil na takejto akcii po prvý raz a na moje počudovanie som skončil na 4.mieste. Možno by som skončil aj lepšie, keď som odchádzal bol som na priečke druhej, ale vzhľadom k tomu že bolo veľa hodín a mal som so sebou aj syna museli sme ísť domov.

Nič to však nemení na tom, že zážitok to bol naozaj skvelý a rád by som sa chcel poďakovať organizátorom za super akciu. Len tak ďalej.

My Fixie

Dielo dokonané!

Po tom čom som si koncom februára zaobstaral rám na postavenie Fixed Gear bicykla a spravil predbežný návrh, začal sa kolotoč zháňania dielov.

Veľká vďaka patrí Matejovi Žoldošovy, ktorý si pri svojich pravidelných návštevách Viedne vždy spravil čas na prikúpenie potrebného "železa" pre môj bike.

Momentálne bike vyzerá nasledovne:

Frame & Fork: FAVORIT 1977

Wheelset: CHARGE DISH WHEELSET 700c

Crankset: BLB Pista Vera

Handlebar: BLB Track Bar

Headset: CAMPAGNOLO

Saddle: BROOKS Swift Titanium

Stem: No Name

Seatpost: No Name

Pedals: MKS Sylvan Track

ToeClips: MKS Single

Tyre Front: MICHELIN 700x23c

Tyre Rear: LONGUS 700x28c

Detaily ešte vychytávam jazdením. Momentálne uvažujem o hnedej BROOKS omotávke vzhľadom k tomu, že pri dlhšej jazde dostávajú ruky celkom zabrať.

CSOB BRATISLAVA POLMARATÓN 2011

Rok sa stretol s rokom a ja som sa postavil opäť na štart ČSOB polmaratónu. Po tom čo som si ho odbehol dva týždne dozadu na tréningu nemal som moc veľkú chuť sa postaviť na štart. Pôvodne som ani neplánoval štartovať, ale nakoľko na jednom z tréningov prebehla klasická hecovačka typu "Neblázni to musíš dať, je to otvorenie sezóny, na čo si celú zimu makal" ma donútili sa prinajmenšom zamyslieť či predsa to len neskúsiť. Do toho mi Bejka ponúkla štartovné za jej kamaráta, ktorý sa nemohol zúčastniť a tak už nebolo cesty späť.

Pocity z minulého roka si pamätám veľmi živo. Bol to môj prvý dlhší beh. 90% tréningu som venoval len behu a tak som sa cítil absolútne v pohode. Prežíval som vzrušenie z magickej hranice 21km, ktorú som do vtedy nikdy nezabehol, tešil som sa z masy ľudí okolo mňa a hlavne z prekonania samého seba.

Tento rok to bolo presne naopak. Necítil som sa na to aby som prekonal svoj minuloročný čas vzhľadom k tomu že pred dvomi týždňami som na tréningu fakt nemal svoj deň a prepadla ma bežecká depresia.

Ale poďme k závodu. 

Na štarte stála väčšina Iron Teamu vrátane mňa hneď pri čiare za Keňanmi. Po výstrele som sa držal Beatky. Predstava bola, že pobežím s ňou a potiahne ma. Prvé 2km boli super...cítil som sa v pohode. Problémy, ale nastali už za novým mostom zhruba niekde pri Citroene kde som dostal pocit nevládnosti, ktorý vychádzal z mojej hlavy. Pustil som sa Bei a spomalil som. V hlave som si to odôvodnil športovým lekárom, ktorý povedal, že ak sa chcem zúčastniť tak len tréningovo. Dobrá zámienka pre moje spochybnenie sa a tak som si až do 11km len cupkal. Počas týchto kilometrov som rozmýšľal nad tým prečo to vlastne robím, či mi stojí zato sa takto týrať a podobné nezmysly.

Prišiel 11km a na ňom stál coach na korčuliach. S úsmevom som mu zakýval. Nasledovala spŕška nadávok a poznámok o tom že sa flákam a že som sa ani nespotil. Vzhľadom k tomu, že na trati som z nášho teamu bol posledný zobral ma Peťo do parády. Išiel vedľa mňa na korčuliach a dobre mierenými poznámkami ma poháňal dopredu. Moje tempo sa odrazu výrazne zrýchlilo. Hlava prestala pracovať. Jediné čo som vnímal bol coachov hlas. Výrazne mi zdvihol klesnuté sebavedomie keď po pár kilometroch som zistil, že viem bežať aj rýchlejšie bez väčších problémov. Dostal som sa do správneho rytmu a kiláky celkom rýchlo ubiehali. Doprovod mi skončil na 18km kde už coach nemohol na korčuliach a tak posledné rady smerovali na "slečnu v ružovom" ktorej som sa mal držať až do cieľa. Posledné kilometre mi prišli neskutočne dlhé najmä výbeh po námestí SNP. Opäť ma začala prepadať depka, ale vzhľadom k tomu že som mal pred sebou len posledné 2km nedovolil som jej ovplyvniť môj výkon a naopak chcel som jej dokázať, že ma nezlomí a tak som 500m pred cieľom predbehol "slečnu v ružovom" a zafrajeroval pred oboma skvelým finišom.

Čas som si síce nezlepšil ("vďaka 7km vo výkluse"), ale pocit z  prekonania mal taktiež sladkú príchuť. No vlastne slanú kedže kryštáliky soli som mal po celom tele.

Zaujímavý dosial nepoznaný stav pre mňa nastal ešte doma po závode, keď som dostal horúčku a nevedel som sa pohnúť z postele. Prebral som sa až nasledujúci deň. Beriem to ako dôkaz, že do druhej polovice trati som dal naozaj maximum.

Na záver by som sa chcel poďakovať caochovy Peťovi za podporu a taktiež "slečne v ružovom" ktorej trikot na mňa pôsobil ako červená farba na býka.

Polmaratón a konečne aj bike

Včera na rannom tréningu s Iron Team-om sme dali bežecký  polmaratón. Bol to len môj druhý polmaratón v živote s ročným rozostupom a tak to aj skončilo. Bežal som sám nakoľko tím 3 (v IT máme 3 skupiny podľa výkonnosti) sa predvídavo na náročný tréning nedostavil a mne neostávalo nič iné len hájiť česť trojky samému. Asi po kilometri som odpadol od skupinky 1 a 2 a pri sledovaní svojej TF som si išiel svoje tempo. Taktika bola bežať na nízkych tepoch čo som v podstate po celý čas dodržal. Horší bol však boj s hlavou, ktorá moje prekonávanie nechápala a snažila sa ma odvolať z trate. Keď som sa konečne dostal na obrátku v čase 1:10 hlava sa uvoľnila a už som sa sústredil len na to že musím prísť k autu. Telefón som nemal takže privolať záchranku som nemohol a tak mi nič iné  ani nezostávalo. Po 2 hodinách a 25 minútach som sa dostal opäť na miesto štartu. Čas som mal síce horší o 22 minút ako keď som bežal minulý rok ČSOB, ale vzhľadom na to že som dodržiaval prikázanú TF sa nedalo bežať rýchlejšie. 

Nohy som mal celý deň ako z kameňa a tak som večer zľahka vystrečoval čo sa dnes ukázalo ako správny krok lebo nohy už tak neboleli a to mi tiež pomohlo sa rozhýbať k tomu aby som sa vybral konečne prvý krát tento rok na bicykel.

Žiadny spinner, ale regulérny cesťák. 

Iphone ukazoval 15 stupňov a "real feel" 12 stupňov. Rýchlosť  vetra však iphone neukazuje čo je škoda lebo to v dnešnom prípade zmenilo môj pôvodný plán tréningu z ľahkého vytočenia, na jazdu s vetrom o preteky. Jediná výhoda  ťažkotonážnych jazdcov je práve v tom, že v prípade silného nárazového vetra nás neodfúkne do jarku. Na kole som nesedel pár mesiacov a moje pozadie to dalo jasne najavo. Už som aj zabudol aké tvrdé je sedlo cestného bicykla. Po necelej hodinke som sa vrátil domov aj napriek  nie práve príjemnému vetru v dobrej nálade a utvrdení v tom, že bike je moja najobľúbenejšia triatlonová disciplína.   

Ešte pár foto z dnešnej regeneračnej jazdy...

Záver podvečernej jazdy bol romantický

SPINNING

Aby sme v Iron Team-e cez zimu nezabudli na to čo je to bicykel, zvolili sme indoorovú formu šliapania do pedálov. Dnes už asi každému známi spinning nám vyhovuje hlavne kvôli tomu, že môžeme trénovať v teple. Predsa len ranné behy v mínusových teplotách nám ako pobyt na čerstvom vzduchu úplne postačujú. Samozrejme pre ortodoxných cyklistov je to ponižujúce sadnúť na spinner, radšej vytiahnu MTB a idú do lesa. Ale ako vravím väčšine z nás sa von na bike nechce.

Náš Maťo K. je okrem iného aj inštruktor spinningu a tak nám vybavil možnosť ísť si zatrénovať do gymu kde pracuje a ešte máme aj zvýhodnenú cenu... ďakujeme.

Maťo K aka Inštruktor

Spinning mávame pravidelne každý utorok od 6:30 a tréning trvá približne hodinu. 

Ešte nejaké foto na dokreslenie atmosféry ...

Aj cyklisti majú svoje songy

Dostal som na facebook odkaz na video, ktoré si nemôžem nechať len pre seba a preto ho dávam aj sem na blog aby ste sa aj vy zabavili :-)

 

No a ešte aj text :

I know you don't understand
How could I spend 5 grand on a bike?
You think that's absurd
...Well there's only 1 answer
And there's only 1 word
It's performance
I don't think you understand
Riding with finesse is more than track stands
I got a word of advice for all you hipsters
Go and get yourself some brakes and some shifters
I drop 2 G's on my Dura-Ace
Cat. 1 race and now I'm setting the pace
My brakes are tuned up
I can stop on a dime
When I'm in the pack I'm always holding my line
My bike is so light and dialed in just right
I got my seat raised to just the right height
So I can pedal with efficiency
Don't mess with my cadence
I pedal to the beat
How you think I made this?

It's all about performance
That's the name of the game
I pump up my tires and I oil my chain
Performance
That's the name of the game
And I always ride through the pain

All these hipsters think their so tricky
With their messenger bag
On a back on a fixie
Pedaling quickly down the hills
Don't blow out your knees and take a spill
An anodized chain?
Cards in your spokes?
How can you ride?
Your pants are a joke
You can barely get your hands on your handlebars.
Looking kinda shaky when you're weaving through cars
You think it makes you look like a courier
It really just makes you look girlier
Is that a steel frame from 1988?
You might as well use it as an anchor weight

It's all about performance
That's the name of the game
I pump up my tires and I oil my chain
Performance
That's the name of the game
Carbon fork
Carbon stem
And aluminum frame?
Ugh, God I gotta get a carbon frame

24/7 I'm in nothing but Spandex
Cutting through the wind cause I'm aerodynamic
And when I slam it
It makes you look inert
Now I'm eating up hills
Like my name was Eddie Merckx
With my endurance
You don't stand a chance
My cardiovascular fitness level's right up there with Lance
Doing what I can
To shave off the seconds
I shave my legs
My girl she doesn't get it
I embrocate my skin
But I'm never doping
Electrolyte smoothies every morning for my focus
I smoke my opponents anytime anywhere
You try to hang with me
I'll have you pedaling squares

It's all about performance
That's the name of the game.
I pump up my tires and I oil my chain
Performance
That's the name of the game
And I never feel the pain

It's all about performance
That's the name of the game
I pump up my tires and I oil my chain
Performance
That's the name of the game
And I always ride through the pain

FIXED GEAR

Rozhodol som sa, že si zaobstarám ďalší bicykel, tentoraz FIXED GEAR. A čo to vlastne taký fixed gear je, to vysvetlím v nasledujúcich riadkoch.

Fixed Gear (fixie, fixka, furtšlap) bicykel nemá voľnobeh preto to slovíčko Fixed. Má len jeden pevný prevod t.j. kedykoľvek je bike v pohybe kľuky s pedálmi sa stále točia. Na týchto bicykloch nie sú brzdy. Brzdí sa šmykom. Bicykel je oslobodený od všetkých zbytočností a dáva svojmu majiteľovi možnosť viac splynúť so svojím strojom. V cyklistike na pevných prevodoch jazdia pretekári na dráhe (velodrome), ale výhody pevného prevodu poznajú v tréningu aj klasický cyklisti, ktorí ho využívajú na zlepšenie frekvenčného šliapania.

V súčastnosti využívaju fixies hlavne messengery, ktorí v New Yourk-u zistili, že s takto upraveným bicyklom sú po meste rýchlejší, obratnejší a hlavne takýto stroj vyžaduje len minimálnu starostlivosť. Od mesíkov sa veľmi rýchlo dostali fixky medzi mladých ľudí ktorý si začali stavať svoje vlastné biky a začali skúšať všakovaké triky. Z US sa móda preniesla do Ázie kde je silná komunita jazdcov a po nej nasledovala Európa. Dnes už aj v Bratislave nájdeme pár chlapcov čo sa do fixed gear zamilovali.

Ja som sa rozhodol si takýto bicykel zaobstarať, pri surfovaní po nete a objavení web stránky z New Yorkského custom shopu na výrobu fixie bikov. Začal som si študovať všetko možné aj nemožné o tejto kultúre. Vzhľadom k tomu, že pracujem v centre Bratislavy autom sa mi neoplatí chodiť (zaparkovať je problém a ešte treba za to platiť). Rád využívam bicykel pokiaľ nie sú mínusové teploty :-). Doteraz som jazdil na svojom mtb biku, ale to ma hrozne nudilo. Horský bicykel mi príde do mesta absolútne nepraktický. Voľba na fixinu padla okamžite.

Najdôležitejšiou časťou je samotný rám. Ideálny je rám, vyrobený priamo na mieru. Problém je že takýto rám  ide dosť do peňazí. Druhá možnosť je prerobenie starého cestného rámu. Na slovensku máme šikovných chlapcov, ktorí vedia urobiť zo starých esiek vyhodených na smetisku ešte krásny, plne funkčný fixie bicykel http://jednokolecko.blogspot.com/ Je nutné dodať, že to nie je žiadna sranda, cestný rám ma inú geometriu ako je potrebné pre fixinu, ale aj toto majú vzkriesitelia vymakané a zadnú stavbu zkracújú a navarujú špeciálne pätky.

Ja som mal to šťastie, že som sa dostal k originál dráhovému závodnému rámu Favorit z roku 1977, ktorý je ideálny na prestavbu.  Dostal som ho od Tomáša B. za čo mu naozaj veľmi pekne ďakujem. Takýto rám nie je jednoduché zohnať. Vážim si ho o to viac, že na ňom jazdila Slovenská dráharská špička a údajne bol tento rám aj na olympiáde v Barcelone 1992. 

Oslovil som pár ľudí či by mi nepomohli s prestavbou, kedže moje skúsenosti sú mizivé a podarilo sa (http://fixiefoxie.com/).  Na začiatok je dobré si ujasniť ako by mal vo finále bike vyzerať. Tu som mal naozaj veľký guláš. Na nete je spústa fotiek a človek zrazu nevie čo chce. Od farby cez výber riaditok až po kolesá. Možnosti sú neskutočne široké a fantázii sa medze nekladú. Nakoniec sme usúdili, že treba tomuto rámu priznať jeho dráharský pôvod a spravíme ho v štýle Keirin. (Jedna disciplína v závode na dráhe)

Zhruba takto by mala vyzerať moja fixina

Stavba bude vyžadovať viacej finančných prostriedkov a tak budem dokupovať jednotlivé diely postupne. Samozrejme sa o každý s vami podelím tu na blogu.

No a prikladám pár fotiek pôvodného rámu od Tomáša.

Ostáva mi len rám, všetko ostatné bude nové

Takto vyzerá správna zadná stavba pre fixed gear

Olympijské kruhy - dôkaz prítomnosti na olympiáde

Na záver jedna foto s modelkou

Bobule

Bobule...

...týmto názvom označujeme v našom klube doplnky výživy. Predsa len keď človek každý deň športuje potrebuje do tela dostať dôležité látky. Momentálne som svoje zásoby doplnil o iontový nápoj, aminokyseliny BCAA, kĺbovú výživu a vitamín C. Osobne používam produkty od výrobcu NUTREND. 

Kult hladkého tela

Obdobie keď som na každého chlapa s oholenými nohami pozeral ako na buzeranta už mám za sebou. Teraz sa holím od hlavy až po päty. U profesionálnych atlétov je to samozrejmosť, ale u amatérov to nie je vždy pravidlo. Ja som začal preto lebo to robia profíci a keď už sa výkonmi nepribližujem tak aspoň nech tak vyzerám. Kult hladkého tela som si rýchlo obľúbil a dnes je to pre mňa už samozrejmosťou. Je však nutné dodať, že je to dosť časovo náročné a vždy mi pár dní trvá kým sa do tej kúpeľne dokopem. Používam holiaci strojček na telo PHILIPS Body Groom a som s nim spokojný. 

Či má oholené telo nejaký vplyv na môj výkon to neviem posúdiť!

Equipment...

...alebo aké vybavenie používam k tréningu.

Rád si čítam články o výbave profesionálov a tak som sa rozhodol napísať príspevok kde zhrniem moje športové náčinie. 

V prvom rade sa chcem poďakovať hlavnému sponzorovi firme Tomáš Slamka, že aj napriek mojim výkonom stále stojí pri mne a verí, že raz sa úspech dostaví.

Poďme na to postupne tak ako nasledujú disciplíny v triatlone za sebou.

• Plávanie - Plavky používam od značky TYR model HURRICANE Splice Boxer. Tieto plavky sú zo 100% polyesteru a neobsahujú elastan a preto v bazénových vodách vydržia niekoľkonásobne dlhšie ako modely s elastanom. Predtým som používal značku SPEEDO,  ale v bazéne sa po čase úplne rozpadli.
  Okuliare mám momentálne v užívaní model od značky SPEEDO Mariner Speedfit. Používam ich druhým rokom a myslím, že je ten správny čas na zmenu. Momentálne hľadám nejaký triatlonový model ktorý mi bude sedieť.
  Plaveckú čiapku v súčastnosti v bazéne nepoužívam, vzhľadom k tomu, že mám krátky zostrih to ani nemá význam.
  Neoddeliteľnou súčasťou mojej výbavy k vode sú zátky do uší. Po dlhom hľadaní a skúšaní som našiel typ, ktorý mi maximálne vyhovuje a je to od výrobcu Aqua Sphere. Vyslúžil som si síce v tíme prezývku Shrek, ale dôležité je, že účel plnia do bodky.
  K plávaniu v chladnejších dňoch vonku je neodmysliteľnou súčasťou triatlonistu neoprén. Ja som koncom roka konečne získal kvalitný neoprén od firmy ORCA typ APEX2, ale zatiaľ som ho nemal možnosť vyskúšať takže veľmi sa teším na prvé teplejšie dni. Tu je na mieste poďakovať za sponzorský príspevok firme DAG K. ktorá mi tento neoprén za výhodných podmienok dodala.
• Cyklistika - Bicykel, ktorý som dostal od svojho hlavného sponzora patrí do kategórie nižšej strednej triedy, ale vzhľadom na svoje výkony si  lepší ešte nezaslúžim. Používam americkú značku Cannondale CAAD 8, s výbavou Shimano 105 a prednou carbonovou vydlicou. Kolesá používam tie od výroby a to sú Shimano WHR 500A. Kolo neprešlo ešte žiadnym tunningom napokon mám na ňom najazdených ešte len niečo cez 1500km.
  Tretry mám taktiež od amerického výrobcu, ale tentoraz je to SCOTT Road Shoe Comp, ktoré majú 3 suché zipsy. Zvolil som tento model na rozdiel od modelu s prackou kôli rýchlejšiemu prezúvaniu v depe.
  Prilbu mám značky AUTHOR základnú kategóriu, ktorú mám ešte z čias keď som netušil, že sa začnem športu venovať tak agresívne.
  Oblečenie to by bolo na zvlášť článok. Zatiaľ si obliekam cyklodresy ktoré mi zakúpi hlavný sponzor väčšinou je vo farbách ktorá ladí s farbou bicykla. Rád by som sa dožil dňa, keď si budem môcť s hrdosťou obliecť dres IRON TEAM-u, žiaľ situácia nie je tomu naklonená.
• Beh - Tenisky v ktorých zdolávam denné kilometre mám len jedny. Používam ich druhý rok a už dosluhujú. Jedná sa o výrobok ASICS Gel Foundation 8. Sú navrhnuté pre ťažších bežcov nad 95kg. Nemôžem na ne povedať krivého slova, ale život je zmena a ja pri kúpe nových budem pozerať po inej značke.
  Ostatné bežecké oblečenie ako aj triatlonová kombinéza je zmesou značiek. V tomto segmente rád experimentujem a tak v mojej výbave nájdete od lacných elasťákov kúpených v predajni Tchibo až po profesionálne kúsky značiek ako SKINS, MIZUNO atď.
  Sporttester mám SUUNTO T3C. Zatiaľ som spokojný. Plánujem rozšírenie o foot pod na meranie km. Farba je z limitovanej edície pre triatlon pod názvom Black Arrow.

Doplnky výživy mám výhradne od českého výrobcu NUTREND. Doma mi nikdy nesmie chýbať produkt na udržiavanie pitného režimu. Osvedčil sa mi UNISPORT aj keď musím voliť miernejšiu koncentráciu, kedže pri predpísanom dávkovaní je to na mňa moc sladké a páli ma záha. Z iných produktov je to závislé od obdobia prípravy, ale určite sú to aminokyseliny, vitamín C, kĺbové preparáty, občas carnitin a v závodnom období musím mať pri sebe vždy Anticramp tabletky proti kŕčom a priamo v závode sú to gély na doplnenie energie carbo a enduro snack.

Tak toľko k môjmu amatérskemu športovaniu. Pri žene a dvoch deťoch, je to naozaj otázka kompromisov a ja sa preto chcem na záver poďakovať celej mojej rodine, že ma podporuje a stojí pri mne aj keď niekedy si to musím naozaj tvrdo vydobiť :-)

 

Half-Ironman Bátovce 2010

Bátovce sú malá obec v Levickom okrese, kde sa uskutočňuje každoročne závod Half-Ironman alebo ak chcete triatlon na strednú vzdialenosť. 

Propozície na tento závod sú nasledovné:

1,9km plávanie - 2 okruhy v jazere

90km cyklistika - 3 okruhy cez Bátovce-Bohunice-Uhliská-Pukanec-Devičany-Bátovce

21km beh - 4 okruhy

Máme tu 17.júl a ja trénujem s Iron Teamom necelé 3 mesiace. Do dnešného dňa som absolvoval za tím len 1 závod v Dvoroch nad Žitavou. Bol to Hobby Triatlon o dĺžke - 0,35 - 12 -2,5km. Skončil som na 19. mieste s celkových 33 pretekárov čo som bol celkom prekvapený. 

No ale Bátovce to je úplne iná kategória. Je to už naozajstný pretek, žiaden hobby alebo microtriatlon. Samotný anglický názov IRONMAN pôsobí na mňa až magicky, vzbudzuje vo mne veľký rešpekt a aj keď sú Bátovce "iba" HALF teda polovičný IRONMAN neuberá mu to nič na jeho sile.

Tréner Peťo zahlásil, že sa na tomto preteku zúčastním a na štart sa postavím v štafete. Štandardne štafety na triatlone pozostávajú z 3 pretekárov z ktorých každý ide jednu disciplínu. Naša štafeta nakoniec pozostávala len z dvoch členov -  malého Maťa a mňa. Malý Maťo v skutočnosti malý nie je, ale pri dvoch ďalších Maťoch v tíme, ktorí majú nad 180cm pri oslovení "malý Maťo" hneď všetci vieme o koho sa jedná)

Cestou do Bátoviec začíname s taktickou prípravou. Musíme si rozdeliť trať. Po dohode sme dospeli k záveru, že najlepšie bude trať rozdeliť nasledovne:

Prvý z dvoch okruhov v jazere pôjdem ja a do druhého skočí Maťo. Kým druhé kolo môj súpútnik dopláva ja sa zatiaľ pripravím na prvé kolo cyklistiky. Tá ma však 3 kolá čo znamená, že jeden z nás bude musieť absolvovať kolá dve. Chcel som si to skúsiť a tak som dal  na biku prvé a tretie kolo. Na záver nás čakala 21km trať behu. Bola rozdelená na 4 kolá čo nám umožnilo striedať sa po 5km.
Vzhľadom k tomu, že bolo v tento deň na slnku až 41 stupňov Celzia všetci pretekári boli radi keď prišli do cieľa. Nám s Maťom to trvalo 6:01:48 (6hodín:1minútu:48sekúnd). Strata na víťaza bola 1:32:10, ale to nás vôbec netrápilo. Našim cieľom bolo závod dokončiť a to sa nám podarilo. 

Bátovce v  roku 2011 by som chcel absolvovať celé sám. Sú hlavným bodom celej sezóny a ďalší krok ku vysnívanému IRONMAN-u

Vzhľadom k tomu že tento článok píšem 6 mesiacov po závode, nezachytil som v ňom konkrétne pocity a prežívanie nakoľko si to už tak živo nepamätám.

Malý Maťo vybieha z jazera po odplávanom 2.kole

Predávanie chipu a hor sa na prvé kolo cyklistiky

3 farebné šnúrky na krku - posledné kolo behu

Zaslúžené občerstvenie po preteku

Od Čunova Po Čunovo

Opäť je tu august avšak píše sa rok 2010 a ja sa staviam na trať Čunovského triatlonu. Čo všetko sa za ten rok udialo v mojom športovom živote skúsim opísať v nasledujúcich riadkoch.

Po svojom prvom absolvovanom triatlone som ostal natoľko očarený týmto krásnym športom, že som sa rozhodol venovať sa mu intenzívnejšie. 

Plávanie som mal absolútne katastrofálne takže hneď mi bolo jasné že bez odbornej pomoci to nepôjde a po pár dňoch  som už navštevoval kurz plávania pre začiatočníkov. Chcelo to kus pokory aby som si priznal, že plávať neviem a že budem v bazéne trénovať s malými deťmi. Nakoniec to nebolo také tragické a na kurze bolo aj  pár podobných plávania chtivých dospelákov. Kurz som mal 1x týždenne a pomaličky som začal robiť pokroky. Moc mi však nevyhovovalo na tomto kurze to, že sme sa učili plávať všetky 4 štýly. Chcel som sa sústrediť hlavne na kraul. A tak som po 2 kurzoch už  na ten tretí nenastúpil.

Čo sa týka biku tak ten som využíval hlavne ako dopravný prostriedok, to bol celý tréning. Z domu do práce a naspäť. Stále na horskom biku....ale už som poškuloval po nejakom cesťáku, veď predsa keď chcem robiť triatlon potrebujem poriadny cestný bicykel.

Beh. Tomu som sa venoval naj-intenzívnejšie. Kúpil som si sporttester a na základe nejakých článkov z webu si zostavil tréning, ktorý som viac či menej dodržiaval. Cez zimu som sa prihlásil na NIKE tréningy ktoré boli v hale Elán, chodil som po všetkých možných závodoch a behával s rôznymi kamarátmi.

Všetko sa ale zmenil na jar 2010 keď som napísal mail na stránku jedného triatlonového klubu s tým, že by som rád trénoval v nejak parte triatlon. Samozrejme som spomenul, že som začiatočník. Odpovede som sa dočkal po pár dňoch. Chalan (NASA) mi dal kontakt na trénera s tým, že sa mu mám ozvať a dohodnúť sa s ním.

Slovo dalo slovo a od mája 2010 som sa stal platným členom party s príznačným triatlonovým názvom IRON TEAM. V lete som stihol absolvovať 3 krátke triatlony a postavil som sa aj na štart Half Ironmana v Bátovciach avšak len v štafete so spolubojovníkom Iron Maťom. Po 6 hodinách sme úspešne preťali cieľovú pásku a bolo rozhodnuté o naj bližšom mojom stupienku k méte s názvom IRONMAN a to absolvovať v lete 2011 v spomínaných Bátovciach Half Ironman sám za seba. 

A dostali sme znovu k mesiacu august a spomínanému Čunovskému triatlonu pre všetkých. Tento raz som sa postavil na štart na rozdiel od predchádzajúceho roku na tú najdlhšiu trať. O tom ako to celé prebiehalo napíšem v samostatnom článku. 

Ako to celé začalo...

Tento článok som napísal v auguste 2009  

August je vo svojej druhej polovici a po tom co som predal auto (financna kriza je v plnom prude) a zacal jazdit na biku (cca od jula) telo vyzadovalo zmenu, ale to hlava este nevedela :-)

Ako sa hovori vsetko zle je na nieco dobre...ale podme na to pekne po poriadku...

Kacer uz beha a kedze sme skoro v dennom kontakte ucinky behu pozorujem okamzite.

Sedim si medzi kamaratmi a ked prisiel Ego spytal som sa ho polozartom - poloneviemako, ze ci by mi nedal rady ohladne behu. V tej chvily to bola moja impulzivna reakcia, ktora nebola zalozena na ziadnom realnom zaklade ci chuti stat sa bezcom.

Ako tak Ego s obdivom spustil a Kacer sediaci vedla mna kontroval svojimi pocitmi bolo rozhodnute...ZAJTRA idem behat.

Prisiel som domov a niecelkom isty svojim rozhodnutim som zacal hladat svoje stare elastaky a nejake tenisky ktore by moje ubohe nozky potiahli prvych par metrov ku zmene.

Kedze som mal 105kg (175cm) necakal som od seba ziadne velke vysledky a tak vsetko co urobim ma moze len potesit...

Rano zvoni Kaci nech zbehnem dole ze ideme na hradzu...obul som sa obliekol svoj

cierny trikot a v pocitoch black mamby som sa rutil k autu.

Prvy den som zvladol zhruba 20minut ale fucal som neskutocne, nasledoval den druhy, treti a pomaly ma beh zacal tahat do svojich hlbin. Studujem vsetko co sa behu tyka na nete nasiel stranky ako behej.com, runningworld.com, beh.sk, bezeckaskola.cz a hltal informacie co to dalo. Presiel tyzden a ja som sa docital o nutnosti spravnych a kvalitnych tenisiek, zasiel som do specializovaneho shopu a po preskenovani svojich chodidiel a naslednom otestovani doporucenej obuvy na bezeckom pase som si odnasal domov svoje prve bezecke tenisky ASISC Gel Foundation 8 a ktomu mi pan este pribalil lahku bundicku Mizuno so sympatickou 50% zlavou, este nejaky ten hydratacny napoj a klbovu vyzivu, igelitku doplnil letakom na "triatlon pre vsetkych".

Samozrejme doma ma ziaden obdiv necakal skor opacna reakcia mojej drahej polovicky vraj naco su mi specialne tenisky na behanie ked som bol behat 3x. Moje vysvetlovanie ze zdravie je prvorade a ze na moju vahu potrebujem kvalitne odpruzene tenisky nepadli na urodnu podu...este ze cas lieci vsetky rany a o par dni uz bola zase doma uzmierena atmosfera, dobre teda nie nastalo, ale az kym som si zase nekupil nieco na obohatenie mojej vybavy :-)

Teraz sa este vratim k tomu letaku na triatlon...konal sa cez vikend a ked som si precital propozicie : 250m plavanie, 8km bike a 2km beh tak si vravim, ze to skusim. Ved plavat viem (ked som chodil na ZS tak som absolvoval kurz plavania) tych 250m musim zaplavat aj keby co bolo, na biku jazdim uz cez mesiac a beham tyzden, 2kilaky by som teda nejak mohol odbehnut.

Obvolal som par znamych ci sa niekto neprida, ale vsetci pozerali na mna ako keby som padol z mesiaca. Jeden nema bike, druhy nevie plavat, treti ze vraj je to slaba trat pre deti a radsej bude pozerat TV :-) nakoniec nesiel nikto a tak som sa cez net zaregistroval sam.

Prisla sobota den pretekov a ja cely nabudeny pozeram rano z okna, vonku prsi ale na webe nieje nic o zruseni pretekov, dokonca sa tam priam pisalo ze sa ide za kazdeho pocasia ved triatlon je outdoorovy sport. Zbalil som si potrebne saky paky a vidal sa do Cunova kde sa pretek odohraval. Ako som sa blizil bolo mi divne ze nikoho po ceste nestretavam a na mieste bolo par ludi ktori sa snazili zachranit posledne zbytky stanov ktore nocna vichrica nemilosrdne rozmetala po celom okoli.

Trosku nasraty a v depke som sa otocil a zamieril domov, ale este som sa stavil na hradzy a odbehol si svojich 20minut. Doma som sa docital ze preteky museli na zaklade pocasia prehodit na iny datum. Ten datum bol hned na dalsi den teda nedela.

Nalada sa mi vylepsila.

Nedela...prichadzam na registraciu v znacnom prestihu, dostavam svoj balicek s cislom 060, ako vytahujem cislo z igelitky prepadnema zvlastny pocit....Moje prve startovne cislo, moje prve preteky...vobec som nevedel co mam ocakavat a zmocnoval sa ma pocit tremy, take to zvlastne mravencenie v bruchu.

Dal som sa do reci s dvomi chlapcami ktori tak isto mali horske biky a tak isto ako ja boli skusit triatlon po prvy krat. To ma trosku ukludnilo, ze tam nebudem najstarsi a jediny divny s horskym bikom.

Pomaly sme sa premiestnili do depa a po pouceni sme sa vidali na prvu cast a tou bolo 250m v dunaji...ked som z brehu uvidel bojky okolo ktorych sa ma plavat tak som dostal strach ze to nemozem uplavat, ze to v ziadnom pripade nemoze byt 250m. Zaznel vystrel a ja som skocil do vody, spravil som asi zo desat kraulovych zaberov a konec, nevedel som sa nadychnut, zacal som teda prsia, blizil som sa k prvej bojke a zistujem, ze som na konci startove pola. pri druhej bojky som uz bol jasne posledny, "nevadi" vravim si a snazim sa ukludnit, "ved hlavne ze prekonam sa seba a svoju lenivost, lepsie akoby som mal sediet pred telkou"

Otocka a spat na breh, o chvilu sa pri mne objavil pan na lodke a pytal sa ma ci nepotrebujem pomoc, z hrdostou som odmietol, ale v duchu som si prial aby sa odomna moc nevzdaloval....posledne metre boli naozaj tazke, ked som vychazdal z vody a predstavil si, ze mam pred sebou este 2/3 zavodu fuuu nebolo mi vsetko jedno.

Dotmolil som sa do depa, obliekol si dres, obul tenisky a vydal sa na trat....Bike mi celkom isiel, aj som dokonca asi 4 spolutrpitelov predbehol dal som si posilnujuci gel a slapal co to dalo a snazil sa rozdychat plavecku cast. V cielovej rovinke som skoro zrazil nejaku civilistku ktora sa mi priplietla do cesty...som v depe a odkladam bike, niesom posledny a to ma celkom tesi, pocit ze som par ludi aj predbehol ma posilnil....pri vybehu z depa bola obcerstvovacka zobral som si pohar s iontakom a zistil ze sa neviem napit zaroven s behom a tak som sa cely oblial a nasraty som zahodil poharik na zem. po 200 metroch som vsak presiel do chodze s pocitom ze umieram...popri trati bolo par ludi ktori ma zacali povzdbudzovat a tak som sa zatal a zacal opat robit pohyb ktory sa mal aspon podobat na beh...o par metrov sa mi zdalo ze mam uvolnenu tenisku a tak som si ju chcel previazat, v tom sa mi zauzlovala snurka a minutu som stravil rozvezovanim. Opat ma dvaja sutaziaci ktorych som predbehol na biku zdolali, bezim dalej a pri otocke ma predbehli zvysny dvaja...

Uz len par metrov a je to za mnou....vbehnem do ciela, dostavam na krk medailu a zalial ma neuveritelny pocit stastia, ze som to dokazal...a povedal si, ze zacnem pravidelne behat, bicyklovat a plavat a buduci rok skusim znova. A tak to vsetko zacalo..