Ako to celé začalo...

Tento článok som napísal v auguste 2009  

August je vo svojej druhej polovici a po tom co som predal auto (financna kriza je v plnom prude) a zacal jazdit na biku (cca od jula) telo vyzadovalo zmenu, ale to hlava este nevedela :-)

Ako sa hovori vsetko zle je na nieco dobre...ale podme na to pekne po poriadku...

Kacer uz beha a kedze sme skoro v dennom kontakte ucinky behu pozorujem okamzite.

Sedim si medzi kamaratmi a ked prisiel Ego spytal som sa ho polozartom - poloneviemako, ze ci by mi nedal rady ohladne behu. V tej chvily to bola moja impulzivna reakcia, ktora nebola zalozena na ziadnom realnom zaklade ci chuti stat sa bezcom.

Ako tak Ego s obdivom spustil a Kacer sediaci vedla mna kontroval svojimi pocitmi bolo rozhodnute...ZAJTRA idem behat.

Prisiel som domov a niecelkom isty svojim rozhodnutim som zacal hladat svoje stare elastaky a nejake tenisky ktore by moje ubohe nozky potiahli prvych par metrov ku zmene.

Kedze som mal 105kg (175cm) necakal som od seba ziadne velke vysledky a tak vsetko co urobim ma moze len potesit...

Rano zvoni Kaci nech zbehnem dole ze ideme na hradzu...obul som sa obliekol svoj

cierny trikot a v pocitoch black mamby som sa rutil k autu.

Prvy den som zvladol zhruba 20minut ale fucal som neskutocne, nasledoval den druhy, treti a pomaly ma beh zacal tahat do svojich hlbin. Studujem vsetko co sa behu tyka na nete nasiel stranky ako behej.com, runningworld.com, beh.sk, bezeckaskola.cz a hltal informacie co to dalo. Presiel tyzden a ja som sa docital o nutnosti spravnych a kvalitnych tenisiek, zasiel som do specializovaneho shopu a po preskenovani svojich chodidiel a naslednom otestovani doporucenej obuvy na bezeckom pase som si odnasal domov svoje prve bezecke tenisky ASISC Gel Foundation 8 a ktomu mi pan este pribalil lahku bundicku Mizuno so sympatickou 50% zlavou, este nejaky ten hydratacny napoj a klbovu vyzivu, igelitku doplnil letakom na "triatlon pre vsetkych".

Samozrejme doma ma ziaden obdiv necakal skor opacna reakcia mojej drahej polovicky vraj naco su mi specialne tenisky na behanie ked som bol behat 3x. Moje vysvetlovanie ze zdravie je prvorade a ze na moju vahu potrebujem kvalitne odpruzene tenisky nepadli na urodnu podu...este ze cas lieci vsetky rany a o par dni uz bola zase doma uzmierena atmosfera, dobre teda nie nastalo, ale az kym som si zase nekupil nieco na obohatenie mojej vybavy :-)

Teraz sa este vratim k tomu letaku na triatlon...konal sa cez vikend a ked som si precital propozicie : 250m plavanie, 8km bike a 2km beh tak si vravim, ze to skusim. Ved plavat viem (ked som chodil na ZS tak som absolvoval kurz plavania) tych 250m musim zaplavat aj keby co bolo, na biku jazdim uz cez mesiac a beham tyzden, 2kilaky by som teda nejak mohol odbehnut.

Obvolal som par znamych ci sa niekto neprida, ale vsetci pozerali na mna ako keby som padol z mesiaca. Jeden nema bike, druhy nevie plavat, treti ze vraj je to slaba trat pre deti a radsej bude pozerat TV :-) nakoniec nesiel nikto a tak som sa cez net zaregistroval sam.

Prisla sobota den pretekov a ja cely nabudeny pozeram rano z okna, vonku prsi ale na webe nieje nic o zruseni pretekov, dokonca sa tam priam pisalo ze sa ide za kazdeho pocasia ved triatlon je outdoorovy sport. Zbalil som si potrebne saky paky a vidal sa do Cunova kde sa pretek odohraval. Ako som sa blizil bolo mi divne ze nikoho po ceste nestretavam a na mieste bolo par ludi ktori sa snazili zachranit posledne zbytky stanov ktore nocna vichrica nemilosrdne rozmetala po celom okoli.

Trosku nasraty a v depke som sa otocil a zamieril domov, ale este som sa stavil na hradzy a odbehol si svojich 20minut. Doma som sa docital ze preteky museli na zaklade pocasia prehodit na iny datum. Ten datum bol hned na dalsi den teda nedela.

Nalada sa mi vylepsila.

Nedela...prichadzam na registraciu v znacnom prestihu, dostavam svoj balicek s cislom 060, ako vytahujem cislo z igelitky prepadnema zvlastny pocit....Moje prve startovne cislo, moje prve preteky...vobec som nevedel co mam ocakavat a zmocnoval sa ma pocit tremy, take to zvlastne mravencenie v bruchu.

Dal som sa do reci s dvomi chlapcami ktori tak isto mali horske biky a tak isto ako ja boli skusit triatlon po prvy krat. To ma trosku ukludnilo, ze tam nebudem najstarsi a jediny divny s horskym bikom.

Pomaly sme sa premiestnili do depa a po pouceni sme sa vidali na prvu cast a tou bolo 250m v dunaji...ked som z brehu uvidel bojky okolo ktorych sa ma plavat tak som dostal strach ze to nemozem uplavat, ze to v ziadnom pripade nemoze byt 250m. Zaznel vystrel a ja som skocil do vody, spravil som asi zo desat kraulovych zaberov a konec, nevedel som sa nadychnut, zacal som teda prsia, blizil som sa k prvej bojke a zistujem, ze som na konci startove pola. pri druhej bojky som uz bol jasne posledny, "nevadi" vravim si a snazim sa ukludnit, "ved hlavne ze prekonam sa seba a svoju lenivost, lepsie akoby som mal sediet pred telkou"

Otocka a spat na breh, o chvilu sa pri mne objavil pan na lodke a pytal sa ma ci nepotrebujem pomoc, z hrdostou som odmietol, ale v duchu som si prial aby sa odomna moc nevzdaloval....posledne metre boli naozaj tazke, ked som vychazdal z vody a predstavil si, ze mam pred sebou este 2/3 zavodu fuuu nebolo mi vsetko jedno.

Dotmolil som sa do depa, obliekol si dres, obul tenisky a vydal sa na trat....Bike mi celkom isiel, aj som dokonca asi 4 spolutrpitelov predbehol dal som si posilnujuci gel a slapal co to dalo a snazil sa rozdychat plavecku cast. V cielovej rovinke som skoro zrazil nejaku civilistku ktora sa mi priplietla do cesty...som v depe a odkladam bike, niesom posledny a to ma celkom tesi, pocit ze som par ludi aj predbehol ma posilnil....pri vybehu z depa bola obcerstvovacka zobral som si pohar s iontakom a zistil ze sa neviem napit zaroven s behom a tak som sa cely oblial a nasraty som zahodil poharik na zem. po 200 metroch som vsak presiel do chodze s pocitom ze umieram...popri trati bolo par ludi ktori ma zacali povzdbudzovat a tak som sa zatal a zacal opat robit pohyb ktory sa mal aspon podobat na beh...o par metrov sa mi zdalo ze mam uvolnenu tenisku a tak som si ju chcel previazat, v tom sa mi zauzlovala snurka a minutu som stravil rozvezovanim. Opat ma dvaja sutaziaci ktorych som predbehol na biku zdolali, bezim dalej a pri otocke ma predbehli zvysny dvaja...

Uz len par metrov a je to za mnou....vbehnem do ciela, dostavam na krk medailu a zalial ma neuveritelny pocit stastia, ze som to dokazal...a povedal si, ze zacnem pravidelne behat, bicyklovat a plavat a buduci rok skusim znova. A tak to vsetko zacalo..